Och kráľovná ľadových sŕdc; aká si len povrchná!
Jak som ťa kedysi miloval, tak tebou dnes pohŕdam.
Šialená túžba po pomste žerie ma; ženie v pred…
Čím som sa stal? Kým som bol? Je ešte cesta späť?
Po stopách Perzea šiel som zhubiť medúzu – Gorgonu,
no srdce z kameňa, obrastené rudými plodmi brečtanu,
ostalo na mieste, kde smelo pozrel som jej do očí,
kde z Diovho syna stal sa Pyrrhos, víťaz, ktorý kľačí.
Tak povstal temný rytier, strážca kráľovstva prekliatych
zjazvený sklamaniami, údermi z rokov ostatných,
zhrbený pod ťarchou ukrutných, dávnych spomienok,
prahnúci po pomste, živiaci v sebe už len amok,
čakajúci na príležitosť udrieť, ničiť a zničiť…
Tej, ktorá ho stvorila nikdy nedokáže odpustiť.
Hm, si taký baladový... Navodzuje ...
Celá debata | RSS tejto debaty