Dážď

15. septembra 2011, Bolemír, Poézia

Jar klopká na zaprášené okno
Žeby konečne pohli sa ľady?
Aj keď na ulici je sychravo
V srdci cítim blízkosť jari

Možno rozkvitnú stromy
Svet preberie sa k životu
Rozvoňajú sa orgovány
A zabudnem na samotu

Čo sa stalo, stalo sa
Nač by slzy ďalej rozlieval
Vyparia sa ako ranná rosa
Obrázky, čo tak som miloval

Slzy jari kvapkajú mi na hlavu 
Zmývajú vyblednuté spomienky
Zrazu je ľahko zabudnúť
…zabudnúť naveky.