Pozrel jej do očí hladných
Nie tak jak hľadieval kedysi
Zašeptal pár slov chladných
Zmizol v tmavej, prázdnej ulici

Zmizol ako onen vznešený cit
Žiadny dôvod, žiadne zbohom
Boh vie že jej nechcel ublížiť
No ranil ju tak viac než slovom

V ten chladný večer jarný
Nechal tam všetky spomienky
Ostal vnútri opäť prázdny
Zadusil posledné plamienky