Ráno

25. septembra 2011, Bolemír, Zamyslenia
Spravila si kávu a zapálila cigaretu. Sedela v kuchyni na stoličke v mojej károvanej košeli zapnutej len na štyri spodné gombíky s kolenami pritlačenými na prsia. Dlhé čierne vlasy mala rozstrapatené a maskaru rozmazanú pod očami. A predsa ako tam tak mlčky sedela, by nik nezapochyboval o jej božskej kráse.
Bosými nohami opatrne stúpala po studených kachličkách a zbierala zvyšky svojho odevu roztrúsené po dome. Keď sa zohla po tričko, do očí jej spadol prameň vlasov. Pravou rukou si vlasy zapravila späť za ucho a pomaly sa postavila. Vošla do kúpeľne a opláchla si tvár vodou. Starostlivo si začala rozčesávať tie jej prekrásne husté vlasy, ktoré ma v noci privádzali do šialenstva a keď skončila, opláchla si tvár ešte raz. Vyzliekla si košeľu a spustila ju na zem. Nahá potom pomaly prešla do kuchyne, kde mala na stoličke naukladané svoje pozbierané veci. Obliekla sa a po špičkách prešla do predizby, kde sa obula a vychádzajúc z domu bez slova zabuchla vchodové dvere. A ja som stále spal…
Keď som sa ráno prebudil našiel som len nedopitú kávu a cigaretový ohorok v popolníku na stole. No a vôňa jej vlasov ktorou tej noci nasiakol môj vankúš sa márne snažila vyplniť prázdno, čo ostalo v mojej duši.