Večer

26. septembra 2011, Bolemír, Poézia

Zapadá slnko končí svoju dennú púť
Po dlhom dni na nebi chce si oddýchnuť
Zapadá pomaly akoby ani nechcelo
Posledné teplé paprsky hladia mi telo

Telo tak skrehnuté, vo vnútri prázdne
Akoby z neho naveky odišlo šťastie
Akoby srdce vnútri nemalo prečo biť
Len človek čo neľúbi vie tak ublížiť

Lež taká je slnku cesta predurčená
Chvíle jasné strieda doba temna
Keď človek darmo hľadá ho nad sebou
Na cestu svieti si len hasnúcou nádejou

Keď noci mráz zaodie do ľadu aj pľúca
Posledné zbytky tepla v najhlbšom kúte srdca
Vzdorujú neúprosnému chladu temnej noci
By sa opäť rozhoreli však treba slnka pomoci

Zapadlo slnko. Skončilo svoju dennú púť
Po dlhom dni na nebi išlo si oddýchnuť
Zapadlo pomaly na nebi hasnú zore
Dlho potrvá kým znova vyjde hore