Každú chvílu ďalší pohľad vyčítavý
Je mladému básnikovi venovaný
Svet je predsa miesto krásne
Prečo píšeš smutné básne?

Či mám snáď dôvod sa radovať?
Otvoril som oči, teraz musím pozerať
Ako sponienky menia sa v nenávisť
A so šťastím vedno kráča závisť

Tak ostáva s nami len sklamanie
Zúfalstvo ústiace do beznádeje
Či mám teda dovod sa radovať
Keď musím sa nato pozerať?

Ľudia však len krútia hlavou
Nespokojní s odpoveďou
Ďalej sa hľadia, ostávajú verní
Optikám s ružovými okuliarmi