Na brehu horskej riečky čas akoby zostal stáť
Ležiac v mäkučkom machu počúvam vodopád
Svieži vietor pohráva sa s korunami stromov
V tom raji premýšľam čo s Tebou, so mnou

Myšlienkami ďaleko od kŕkajúcich žiab i od cvrčkov
Ďaleko od zvonov kostolnej veže, brešúcich psov
Len samučičký sám váľajúc sa vo voňavom machu, 
Rozmýšľam čo asi robíš, že nie si po mojom boku

Bez Teba zrazu Zemeguľa stojí, ja stojím s ňou
Každá minúta javí sa mi hodinou, hodina zas dňom
Možno sme pre seba stvorení, možno sme si súdení
Možno sme len stratení v nekonečnom hľadaní
Príliš veľa otáznikov s iba jedinkou jednou istotou 
Milujem Ťa celým srdcom, ako žiadnu inú pred Tebou