Sonet o jeseni

12. októbra 2011, Bolemír, Poézia

Prichádza jeseň, moje srdce rozkvitá
Na perách pieseň, predo mnou cesta spletitá
Nekráčam sám, Teba mám po boku
Nemusím už žialiť ako lonského roku

Mám ku komu pritúliť sa v chladné večery
Držať sa za ruky, ohrievať pri teplom čaji
Nemám viac pocit prázdna, pocit samoty
Keď si mi v náručí, keď sme len ja a Ty

Vrtkavé šťastie, zdá sa, sadá mi na ramená
V oblakoch vznáša sa  hlava zamyslená
Kade-tade túlajú sa myšlienky blúdivé
Sú mnohé, no všetky patria osobe jedinej 
Prvá ranná, každá ďalšia, aj posledná večerná
Myslím na Teba kým nevrátiš sa do môjho sna