Lístie opäť padá mňa zmocňuje sa strach
Cítim, že Ťa strácam, srdce bije na poplach

V tmavej prázdnej izbe sedím celkom sám
So slzami v očiach neprestajne premýšľam
Kade v túto chladnú noc vedú Tvoje kroky
Či si v teple, či Ti čižmy znova nepremokli

Túžba byť šťastný, držať Ťa v náručí
Hrať sa Ti s vlasmi, hľadieť ti do očí
Všetko sa rozplýva jak jesenná hmla
Prichádza zima, znova ostávam sám

Škoda, že nič na svete netrvá večne
Škoda, že čo skončí, už viac nezačne
Bolo to krásne, opäť som sa usmieval
Na papieri zostali básne, na srdci žiaľ

Lístie dávno padlo ja už nemám strach
Srdce opäť zvädlo, asi to malo byť tak