Zabúdam pomaly ako vyzeráte
Na črty Vašej tváre, farbu vlasov
I keď stále oslnený Vašou krásou
Nespoznal by vôňu Vašu, farbu v hlase

V bielych šatách zahalená v rannej hmle
Zvyknete vchádzať do mojich snov
S vencom z púpav, kyticou poľných kvetov
Stratíte sa skôr než hmla sa rozplynie

Či má zmysel čakať plody
Keď neznám, či strom rozkvitne?
Či naďalej piť len slanej vody
Keď pery bažia po víne?
Čo len robiť? chodím s otázkou
By nezostali ste len ďalším z obrázkov