Tej noci pršalo. Ťažké kvapky narážali do okenných tabúľ a trieštili sa na nich ako vlny na útesoch. Ľudia akoby v panike utekali pred padajúcim dažďom a hľadali teplo domovov, ktoré by ich v tomto nečase pritúlilo a ohrialo ich chladné srdcia. Toho roku bola jeseň suchá. Dlho nezapršalo, no dnes z temnej oblohy konečne padali veľké kvapky vody a vyprahlá chladná zem ich s nenásytnosťou vťahovala do svojich útrob.
Bol to zvláštny večer. Čítal som si pri sviečke vo svojej izbe akúsi knižku ľúbostných básní a v duchu (asi už zo zásady) spochybňoval existenciu lásky, kým trasúce svetlo sviece olizovalo holé biele steny malej miestnosti. Zvykol som si tu takto sedávať. Sám pri sviečke sa rozplývať nad absurditou ľudského myslenia, citov… až kým sviečka nezhasla a hodiny na veži dole v dedine neodbili polnoc.
Ani dnes tomu nebolo inak. Iba tá búrka, tá bola iná. Bili hromy a blesky osvetľovali kopce, čo mám pred oknom. S každým zábleskom sa mi pred očami objavila lúka v tvare srdca uprostred kopca. Dnes bola temná. S každým zábleskom sa všade naokolo rozlialo biele svetlo, iba tá lúka… iba tá zostávala stále čierna. Zdvihol sa silný vietor. Narážal prudko do okien, akoby chcel kvapkám pomôcť ich prevaliť a vtrhnúť dnu. Nešetrne, priam s diabolským nadšením strhával zo stromov posledné zvyšky farebných listov, čo na nich doposiaľ ostali a nútil ich tancovať v rytme svojho dychu, až kým sa mu nezunovali a neodhodil ich na mokrú zem.
A ja som v tom tichu izby, cez klopkanie dažďa a poryvy vetra, začul jej hlas. Prihováral sa mi. Nerozumel som, čo mi hovorí, ale viem, že to bol jej hlas. Žiadna žena, čo som kedy spoznal nemala taký príjemný hlas; hlas, ktorý by ma tak privádzal do šialenstva, hlas, ktorý som tak rád počúval. Žiadna, len ona. Možno mi vravela aby som šiel za ňou a možno mi len povedala ono „zbohom“, ktoré mi do očí nikdy nepovedala. Neviem. Otvoril som okno a hľadal ju v tme naokolo, čakajúc na blesk, ktorý by odhalil miesto, kde sa mi schovala. No ona už bola preč a vietor využil svoju príležitosť, aby vtrhol dnu a zahasil hravý plamienok dohárajúcej sviečky…