Nebola nik, len nepodstatná postava
Z druhého dejstva nekonečnej drámy,
No naďalej zostáva utkvelá predstava,
Že bola viac než náhodný neznámy.
Vietor, ktorý odvial jej čierne vlasy
Ma nocou straší zvukmi krokov,
Čo prichádzajú z tmavej terasy
V rovnakom čase už tisíc rokov.
Chcel som pre ňu zomrieť a aj žiť,
No skončilo dejstvo – spadla opona.
Damoklov meč preťal Ariadninu niť,
Po prestávke začíname odznova.