Z rannej hmly vystúpila postava
Biela, bosá, jak v predstavách
Vysokých snoch plných závratí
Že snáď raz sa ku mne navráti
Jej tieň som sledoval po dvore
Jak kedysi hviezdy na obzore
Keď padali jak hriešni anjeli
Čo veľa čakali a málo dostali
Skrz rozbité okno som videl
Zvyšky jej zlomených krídel
S ktorými uletela do diaľky
Za svojim princom z rozprávky
Bo básnik bol pre ňu primálo…