Nebo mi padalo na hlavu
pravidelným krúživým pohybom
s hravou ľahkosťou ba priam až
hriešnou delikátnosťou
Neviem kde bol ten večer Atlas
a neviem ani prečo v tej búrke
Nekráčal po vode žiaden spasiteľ
prekliatych apostatov
V diaľke horel starý kostol
postavený z ľudských ideálov.
Z okna bolo počuť ženský plač
a mne sa zdalo, že končí svet