Márnosť prenáramná

8. mája 2012, Bolemír, Poézia

Oblaky sa rozplynuli
ako ideály mojej mladosti
a slnko začalo naháňať
sivé tiene svedomia

Dnes už viem, že márnim čas
keď sa márne snažím utiecť
z márnice premárnených snov
do zasľúbenej zeme

No zajtra ma snáď už odvezú
do Bieleho hotela v horách
kde sa vraj nakoniec 
aj tak všetci stretneme