Tvoj obraz stále visí na zrkadle
a Tvojou vôňou nasiakol
každý pór mojej suchej kože
Na jazyku ostáva chuť Tvojich pier
aj keď farbu z tela pomaly zmýva
zimná voda rannej sprchy
Dni bývajú tak neskutočne dlhé
kým noci ubehnú rýchlosťou svetla
ktoré do nich vnášaš
Každé ráno mi tak po Tebe
ostanú len vlasy na zemi
a túžba aby bol opäť večer.