Noci sú zrazu oveľa dlhšie
len živých snov z nich ubúda
Chlad preráža do kostí
kým ťažký dych túžobne rosí
okno za ktorým horí v krbe
Možno si to všetko len namýšľam
a veštím zo sklenených cencúľov
ktoré sa na jar i tak roztopia
a možno len primálo snívam
keď ma dnes neuspáva tvoj hlas
Prešiel som veľa hmlistých miest
ale nikdy som nečakal že hmla
sa na konci dúhy rozplynie
Nikdy až do tejto zimy
…len sa už prosím vráť