Zvykol som si blúdievať
v bludných kruhoch
cigaretového dymu
a každučkú noc
sa s nimi rozplývať
v prázdnote štyroch stien
aby som ráno vzkriesil
spomienky na zajtrajšok
ktoré vždy zvädli skôr
ako stihli odkvitnúť.
Dnes som tú beznádej
schoval do červenej škatuľky
v ktorej mi kedysi venovala
moja starodávna múza
mailnký perníček pre šťastie
a poslal ju ako fľašu s odkazom
doku po rieke Styx
aj s dvoma peniazmi prievozníkovi.
Presne tam, kam patrí.