Kedysi som písaval
o vidinách šťastných koncov
klesajúcich ku dnám
Tichých oceánov prízemných pudov
Písaval som o nočných morách
ranách na duši či ženách na jednu noc
a to všetko len a len preto
aby som prečkal do ďalšieho dňa
Byť Tebou tak ma dám zviazať do kazajky
medzi štyri biele steny hotela Paradise
a kľúč zahodím na dno Mariánskej priekopy
k ostatkom morálky a súdnosti sveta
Musíš byť ešte väčší blázon
ako ten čo sa hrá na básnika
keď ho noc čo noc uspávaš vo svojom lone
a strážiš až do bieleho rána
…
len aby nemal o čom písať a bol opäť človekom