Deň čo deň márnim život
bezduchými mantrami
o vykúpení môjho sveta
z područia nenávisti a samoty.
Vlastne len čakám na ten deň
keď ma konečne prestanú baviť
moje žabomyšie vojny o pokoj v duši
a príde spasenie o ktorom píšu proroci
V kútiku duše viem že ho raz nájdem
na dne jedného z prázdnych pohárov
alebo v nejakej cudzej posteli
presne tam kde ho noc čo noc zabíjam