Mala niečo do seba
každá pojašená víla
s ktorou ráno do neba
utiekla krásna chvíľa
Dnes blednú spomienky
z čistiniek prízemných citov
kde rozdával som prstienky
s očkami z čiernych nefritov
Len občas sa vynoria
z temnôt bájnych lesov
iskierky čo vždy dohoria
kým ich zhodia z útesov
do sladkých vôd zabudnutia