Mohol som zomrieť tisíc ráz
počas dlhých chladných nocí
keď som sa spoliehal na teplo
neznámych múz tlejúcich o život
No ja som vždy prežil do rána
aby som mohol potom celý deň
umierať pomaly až do ďalšej noci
v perinách, čo voňali lacnými parfumami.
Stával som každé ráno na zastávke
plnej podobných šťastných osudov
hneď vedľa smradľavého žobráka
čo ráno, čo ráno už asi sto rokov
na tej istej zastávke čakal
na autobus so šťastným číslom
ktorý by ho za posledné deci
lacného vína odviezol tam
skadiaľ by už nikam nemusel ísť.
A ja som mu ani len nezakýval
keď som mu tú miestenku obsadil…