Je to zvláštne… milujem svoj život. Milujem svoju rodinu, svoju priateľku, svojich priateľov, svoju prácu a vôbec všetko, čo je okolo. A predsa každé ráno bojujem s nechuťou a s tým, čo musím. Musím vstať skoro, musím byť do pol deviatej v práci, musím tam byť aspoň 8 hodín, musím fungovať podľa presne predpísaných pravidiel, aj keď sú neefektívne a musím robiť, čo mi povedia. Skrátka v našich životoch je až príliš veľa musím. A možno práve to je to, čo ma každé ráno demotivuje. Je to akýsi pocit neslobody, ktorý nie je ľudskej duši prirodzený. No je tu a ja s ním musím každé ráno bojovať, aby som si večer, keď sa obzriem cez plece na deň, ktorý práve končí, povedal, že svoj život aj tak milujem.