„Nič nie je horšie ako pondelňajšie ráno,“ mrmlal som zo sna prehadzujúc sa na druhý bok. Možno snáď len zaspávať v nedeľu večer s poriadnou depkou, ale to mi v tom polospánku zjavne nenapadlo. Čítam tony literatúry o pozitívnom myslení a denne vídam milióny motivačných obrázkov. Mám všetko, čo len človek môže potrebovať, a predsa každé ráno zažívam rovnaké stavy. Toto ráno bolo iné snáď len tým, že bol pondelok a ja som vedel, že ma čaká nekonečná cesta na ktorej konci bude nejaký víkend a potom zas len ďalší pondelok.
Možno sa na to pozerám zo zlej perspektívy, ale žiadnu inú veľmi nevidím. Stále neviem nájsť sám seba. Nuž a to sa potom ťažko hľadá niečo iné a nieto ešte nejaká parspektíva. Každé ráno mávam pocit, že robím to, čo musím a nie to, čo chcem. Vlastne ja ani neviem, čo chcem, skôr by som vedel povedať, čo nechcem. Nechcem žiť v tomto svete. Vždy som bol malý snílek plný ideálov a túžby po ľudskosti. No a dnes už pomaly ani neviem čo znamená snívať a čudujem sa, že mi spell chcecker slovo ľudskosť nepodrhol červenou vlnovkou.
Opäť raz sa tu prehrabkávam na verejnom piesočku a sťažujem sa, ako sa mám vlastne dobre. Možno by ma mohlo pár skutočných nešťastníkov kopnúť do zadku, aby som sa konečne spamätal. Ale toto celé píšem vlastne preto, lebo tento pondelkový deň mal priniesť zmenu. Cítil som to v kostiach a vedel som, že to príde už čoskoro. Posledný mesiac som už ani poriadne nespával, budieval som sa sám od seba v skorých ranných hodinách, celý spotený a zúfalý z toho, že ma čaká ďalší deň otročenia, aby som si mohol kupovať veci, ktoré možno ani nepotrebujem.
„Včerajšou depkou to muselo vyvrcholiť,“ myslel som si, keď som ráno hľadal dáke nederavé ponožky (ktoré som samozrejme ani nenašiel). Dal by som za to ruku do ohňa. Ja viem, že nedal, ale vraj sa to tak zvykne hovoriť, aby som o tom presvedčil aspoň vás, ktorí ste toto príšerné čítanie doteraz nevzdali. A viete čo? Nezmenilo sa vôbec nič… i keď vám týmto tvrdením asi klamem, lebo ono sa niečo naozaj zmenilo. Za hodinu už nebude pondelok, ale utorok a ďalší nekonečný deň vo svete, ktorý mi berie všetky cenné myšlienky a chuť do písania čohokoľvek zmysluplného…