Niekedy by som si najradšej
zviazal do uzlíčka
aspoň kúsok svojho šťastia
a odišiel spomedzi štyroch stien
Bezsenné noci ostali niekde
v divokých spomienkach
no sladký spánok
býva neuveriteľne zradný
A tak si ráno čo ráno
zbalím do uzlíčka
čo nám doma netreba
a sám seba sa spýtam
Kam by si vlastne šiel?