Kým sa dočkám Godota

Držím Ťa za ruku a viem, že dlho nebudem
Prídu iné, zas len na víkend, Teba zabudnem
O týždeň budem takto držať ďalšiu plavovlásku
Náruživo bozkávať ju na krk, vyznávať jej lásku
S túžbou v hlase šeptať „Tvoje pery nezabudnem“
No všetka vášeň pominie, len čo príde nový deň

Chcem prelomiť to prekliatie, opustiť bludný kruh
Vyliečiť ten pekelný neduh, nebyť viac dobrodruh
Stískam Ťa čoraz pevnejšie, pevnejšie, pevnejšie…
Len dočkať tak do rána, ráno večera vraj múdrejšie
V rannom svetle miesto slov prídu posledné bozky
Z vysnenej budúcnosti zrazu zostávajú len trosky

Tvoja pokojná, milá tvár sa naposledy smutne usmeje
Schytíš ma za ruky, Tvoje rty sa pritisnú na moje
Otočíš sa na päte, kráčaš húpavým krokom do diaľky
Ja znova stojím zarmútený, opustený, bez lásky
Týždeň budem spomínať, písať smutné básničky
No na ďalší odložím Tvoj obrázok do plnej poličky