Už viem aké je blúdiťlen tak po svetea v šialených návaloch samotyskákať z drevených mostovčo spájajú nespojiteľnékým na každom brehučaká len pár odkvitnutých púpava tisíce nadržaných žiabdotvárajúcich nekonečnosťkonečných diaľokkam sa z času na časzatúžim vytratiťa kopnúť tak do gulínašu ružovú budúcnosť. Dnes by som sa už asi ani nevrátilkeby som […]