Ročné obdobia lásky: Jeseň
15. novembra 2011 15:00,
Prečítané 1 378x,
Bolemír,
Poézia
Vonku prší. My snažíme sa tie kvapky
čo padli na zvädnuté lupene ruží
pochytať do zafúľanej, deravej čiapky
v nádeji, že voda našu ľúbosť vzpruží.
No voda hasí oheň, čo beztak dohára
a my ju zbierame… My naivní blázni.
Azda neznáme, že na samom dne pohára
nájdeme len smútok a život v bázni?
Padajú listy z farebných stromov
zakrývajú cestu, čo vedie domov.
Vädnú margaréty, vädnú sedmikrásky
odchádza aj teplo z našich duší
a na čele zjavujú sa prvé vrásky.
Čo bude s nami? Kto to len tuší?
(Kto len tuší?)
31.01.2018
Na Teba Na seba Na čas Rieku v nás Absenciu fráz Ticho más Tvoj hlas. Si tu, si tam Rozkvitám… Dnes to vítam Nepočítam Z pier Ti čítam Lásku dýcham Vzdychám. Radosť Farebnosť Občas hosť Nemravnosť A dosť! Zvykám si Na Teba, Na seba, Na nás.
01.08.2017
Chcel som kričať ale jazyk mi stŕpol ako všetko, čo som kedy nosil na srdci a na duši Chcel som plakať ale oči dávno vyschli a odišiel z nich cit, pokoj aj nádej že raz ten príval dažďa príde Svet je zrazu opäť prázdny a každým dňom je z neho menej a menej. Len ja sa zväčšujem aby som vypĺňal tú prázdnotu svojou zbytočnou existenciou.
08.07.2016
Dnes som dočítal zbierku básní ktorú si mi dala ešte v roku 2012 aj s kratučkým venovaním v ktorom si ma nazvala Básnikom Medzičasom som na to venovanie zabudol tak ako na mladícky sen že sa takým básnikom raz naozaj stanem Pripomenula mi to až záložka na ktorej bola rukou načarbaná nedokončená báseň v ktorej Ťa ľutujem za Tvoju slabosť pre pseudobásnikov Asi [...]
Celá debata | RSS tejto debaty