Ľudia si ubližujú už od nepamäti, či to z nevedomosti a či vedome, z vlastnej hlúposti, nerozvážnosti alebo rafinovanosti. Viem, že som si na to mal už dávno zvyknúť, no do môjho vnútorného sveta plného vznešených ideálov sa snažím neprepúšťať tieto barbarské zverstvá krutej reality. No predsa sa tam dostávajú a spôsobujú šarapatu… Po dlhej dobe som ju […]

Pršalo. Dažďová voda pokojne stekala po okennej tabuli a ja som ťa čakal v tmavej izbe. Sedel som pri okne a horúcim dychom rosil sklo. Neprišla si. A ja som ťa čakal… Smutno som pozeral na rozmazaný svet, čo sa mi otváral za oknom. Tmavé oblaky kropili ulicu veľkými slzami a ľudia sa schovávali, aby tie slzy nezmyli prach z ich sŕdc na ktorý si zvyknú ukazovákom […]

Spýtala si sa ma, či bude ráno básnička a ja som Ti odpovedal, že neviem. A pritom by som Ti rád napísal hoc aj tisíce básní a čítal Ti ich každú noc pred spaním. No všetky by boli o jednom a tom istom. Navyše som si istý, že nemá ani zmysel písať, že mi chýbaš. To si isto cítila aj sama keď som Ťa držal a objímal. Ani neviem prečo píšem tieto riadky […]

Zabúdam pomaly ako vyzeráteNa črty Vašej tváre, farbu vlasovI keď stále oslnený Vašou krásouNespoznal by vôňu Vašu, farbu v hlase V bielych šatách zahalená v rannej hmleZvyknete vchádzať do mojich snovS vencom z púpav, kyticou poľných kvetovStratíte sa skôr než hmla sa rozplynie Či má zmysel čakať plodyKeď neznám, či strom rozkvitne?Či naďalej piť len slanej […]