Nikdy som nevedel, na čo ľudia mysliaKeď kvapky vody kresliaObrazy do piesku. Nikdy som nevedel, či sú ľudia sprostíKeď vo svojej chamtivostiTrhali kvetom hlavy. Nikdy som nevedel, čo si myslia ľudiaKeď pre nič za nič sľúbiaČo nedokážu splniť

Prečo ľudia pília stromy A stavajú z nich mosty Aby keď začujú hromy Spálili tie malé skvosty? Chytajú do sieťky motýľov By im z krídel zmyli prach Svojich hriešnych priateľov Navždy chcú mať nadosah Sľúb, že nebudeš takto chybiť Nebudeš hasiť slobody plamene Bo ak ty viac budeš ma ľúbiť Menej budem ja túžiť po Tebe

Na čelo vrásky vryliPovinnosti všedných dníNa tvári masky skryliČírosť detských nádejí Hravosť, úsmev na peráchStráca sa v toku rokovLen starosti a večný strachČakajú nás, dospelákov V batôžku si uschovámeNa to najtajnejšie miestoNajcennejšie čo len mámeSpomienky na naše detstvo

Milá …, Píšem Ti, lebo je asi čas zabudnúť. Možno ten čas už bol dávno. Možno prišiel ešte skôr než som Ťa vôbec spoznal. Ale nemohol som. Nemôžem… Rozpútala si v mojom živote búrku, ktorá zničila všetko čo som si nanovo stihol postaviť od tej ostatnej. A ja dnes už viac nemám síl stavať všetko odznova. Už nechcem ďalšie domčeky z karát a […]