Kým sa dočkám Godota

Milá …,

Píšem Ti, lebo je asi čas zabudnúť. Možno ten čas už bol dávno. Možno prišiel ešte skôr než som Ťa vôbec spoznal. Ale nemohol som. Nemôžem…

Rozpútala si v mojom živote búrku, ktorá zničila všetko čo som si nanovo stihol postaviť od tej ostatnej. A ja dnes už viac nemám síl stavať všetko odznova. Už nechcem ďalšie domčeky z karát a vzdušné zámky na stračích nôžkach, ktoré mi svojím neustálym točením motajú hlavu, až kým napokon nestratím rovnováhu a nepadnem tvárou na tvrdú zem.

Veril som že si bola tá pravá. V kútiku duše tomu verím stále a asi aj navždy budem. Dokázala si vo mne prebudiť city dávno zarastené šípovými krami a dala si im rozkvitnúť. Zachytila si ma, keď som padal do bezodnej priepasti… a potom si ma do nej sama pustila.

Skôr ako Ti poprajem posledné zbohom a pustím tvoj obrázok dolu malým zurčiacim potôčikom, Ti chcem popriať aby si našla vo svojom živote lásku a požiadať Ťa, aby si mi napísala hneď ako sa tak stane. Lebo bez lásky je život prázdny a ver mi, že ona je hodná všetkých sklamaní.

S láskou