Nebo mi padalo na hlavupravidelným krúživým pohybom s hravou ľahkosťou ba priam ažhriešnou delikátnosťou Neviem kde bol ten večer Atlasa neviem ani prečo v tej búrkeNekráčal po vode žiaden spasiteľprekliatych apostatov V diaľke horel starý kostolpostavený z ľudských ideálov.Z okna bolo počuť ženský plača mne sa zdalo, že končí svet

Vždy ma fascinovali diaľky, no zároveň som sa ich vždy aj strašne bál. Neviem prečo. Vždy keď som si pozeral fotky vzdialených miest, hovoril som si, ako rád by som niečo také raz videl naživo. Zaprisahával som sa, že raz tam pôjdem a uvidím všetku tú krásu, no v kútiku duše som i tak vždy vedel, že sa tak nikdy nestane. Neviem, či som len domased, alebo zbabelec, […]

Pijem z prázdnych pohárova hasím smäd po naplnenínenaplniteľného Sny sa menia na mory a tiezasa na skutočnosť v okamihukeď sú najsladšie Robím čo musím a nesmiemvždy keď sa márne snažímzaprieť prirodzenosť

Spala si a ja som ti prstom písal na tvoj biely chrbát všetky tie slová, ktoré sa práve vtedy nepatrilo povedať Čakali sme na ráno visiac niekde medzi nebom a peklom v úpenlivých modlitbách za naše prázdne životy Keď konečne prišlo ráno a mne sa minul atrament obaja sme si zbožne priali, aby ešte dlho bola noc