Dnes v noci som plakalnad svojím prázdnym životomkým vedľa mňa spalaakási neznáma ženskáz neďalekého baru Modlitbou som zakladaločistné svätojánske ohneaby konečne vydymilitragikomických démonovz mojej čiernej duše Havranmi som poslalodkaz zavrhnutým múzamprikovaným na skaláchže i ony sú stratenéa šiel sa vygrcať

Na križovatke márnych snovKaždučké hriešne ránoStáva múdry muž Predáva odpustky za euroVšetkým tým pútnikomČo netrafia domov A ja tam deň čo deň kupujemTie prázdne zdrapy papieraAkoby boli zadarmo

Dnes je dnes a včeranikdy nebude zajtra Včera som ťa miloval No dnes je dnes Zajtra už ani nebudem vedieť kto si…

Zasadil som červenú nehu Do kvetináča márnych snov Zalial ju kvapkou z príbehu Ktorý je dnes len spomienkou Vykvitla mi ešte tej noci Do krásy a večnej túžby Aby ďalší deň za ňu vlci Slúžili zádušné bohoslužby Snáď po tisíci raz sa budím V kráľovstve čiernych dier Kde ráno, čo ráno blúdim Kým nezvädne rúž z pier

Nasadla si na slnečný voz A odišla po stopách Hélia Kým ja som sníval O tom, ako zostaneš Bolo zvláštne sa dnes zobudiťPrivalený ťarchou svedomia V polámanej posteli s pocitom Desného hladu a suchých pier Obliekol som si figový list A okúpal sa v mori nádeje Akoby sa minulej noci Vôbec nič zvláštne nestalo

Keď som Ťa včera stretol Bolo krásne popoludnie A niekde v diaľke zvonili Svadobné zvony V náhlom prílive pocitov Som začal blúzniť o láske Kým Tvoj horúci dych rosil Moje priehľadné myšlienky Naše cesty sa opäť rozišli Presne tak ako pred rokmi A mňa na ďalší deň zobudil Hlasný umieračik

Ako malý chlapecsom niekdy nechápalPrečo vždy keď sa mračí Sa ľudia schovávajú pod dáždniky No za ostatné rokyNapršalo toľko slanej vodyAž nakoniec tanec v daždiOmrzel i mňa

Svet zostal na chvíľu stáť ako srnčie v strede cesty keď ho v noci osvieti auto. Len ja som bezhlavo utekal nehľadiac na zrúcaniny snov čo ostali po veľkom tresku. A bolo to celé trošku smiešne lebo ani ty, ani ja sme netušili že sa na úsvite opäť stretneme