Kričal som zo sna že všetko krásne raz skončí A hviezdy na nebisvietili presne takako inokedy Dokonca aj ránoprišiel len ďalšízbytočný deň

Ešte stále snívaš ten istý sen o motýlích krídlach a krajšom zajtrajšku Ešte stále dýchaš ten istý vzduch presýtený endorfínami šialene krátkych nocí Ešte stále si tu schovaná v kútiku preplnenej vitríny trofejí a sklamaní Toto si k tomu odporúčam vypočuť

„Veľké sny vraj vždy upáliana hranici ako bosorky“šepkala si zo snaotáčajúc sa na druhý bok A mne sa pritom tej noci snívallen taký malinkýsen o nás dvoch Neviem kto a ani prečoráno rozhodolže ten sladký senaž taký malý nebol

Vo svetle nových skutočnostísom ronil krokodílie slzynad rozliatym mliekom Noc bola opäť dlhšiaako tá dohárajúca sviečkaz Obchodu na rohu. A vlastne mi to mohlo byť celé úplne u ritilebo mlieko aj tak nepijem

Chutila si presne ako pivona autobusovej staniciv Nitre A predsa som mal chuťvypiť ťa úplne, úplne celúdo dna Vymenil by som za tebavšetky pivá na všetkýchprestupných staniciachi spomienky na poblázneniaktoré tak často prechádzalimojím náručím Zanechal by nerestí a dospellen čo by som ti z pier vyčítaltvoje áno (ktoré i tak nikdy nepríde.)

Je zvláštne po tak dlhej dobe niečo opäť cítiť. Neviem ani sám prečo, ale vždy som si predstavoval, že sa to udeje a jar, keď sa bude celý svet okolo mňa prebúdzať k životu a konečne sa i ja spolu s ním prebudím v jednej veľkej posteli. Malo to byť také slávnostné prebudenie z nekonečnej letargie za zvuku fanfár a jasotu obecenstva. A miesto toho sa to celé udeje v […]