Tvoj obraz stále visí na zrkadlea Tvojou vôňou nasiakolkaždý pór mojej suchej kože Na jazyku ostáva chuť Tvojich pieraj keď farbu z tela pomaly zmývazimná voda rannej sprchy Dni bývajú tak neskutočne dlhékým noci ubehnú rýchlosťou svetlaktoré do nich vnášaš Každé ráno mi tak po Tebe ostanú len vlasy na zemia túžba aby bol opäť večer.
Pokračovanie článku