5. mája 2013, Prečítané 1 588x, Bolemír
Už viem aké je blúdiťlen tak po svetea v šialených návaloch samotyskákať z drevených mostovčo spájajú nespojiteľnékým na každom brehučaká len pár odkvitnutých púpava tisíce nadržaných žiabdotvárajúcich nekonečnosťkonečných diaľokkam sa z času na časzatúžim vytratiťa kopnúť tak do gulínašu ružovú budúcnosť. Dnes by som sa už asi ani nevrátilkeby som […]
Pokračovanie článku
