Blúdivá

5. mája 2013 23:06, Prečítané 1 755x, Bolemír, Poézia

Už viem aké je blúdiť
len tak po svete
a v šialených návaloch samoty
skákať z drevených mostov
čo spájajú nespojiteľné
kým na každom brehu
čaká len pár odkvitnutých púpav
a tisíce nadržaných žiab
dotvárajúcich nekonečnosť
konečných diaľok
kam sa z času na čas
zatúžim vytratiť
a kopnúť tak do gulí
našu ružovú budúcnosť.

Dnes by som sa už asi ani nevrátil
keby som nevedel
že ma doma čakáš ty.

Posledný 06. 05. 2013, 07:33

Debata ( 1 príspevok )

.....žiadne diaľky ,nech sú aké ...

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Zvykám si

31.01.2018

Na Teba Na seba Na čas Rieku v nás Absenciu fráz Ticho más Tvoj hlas. Si tu, si tam Rozkvitám… Dnes to vítam Nepočítam Z pier Ti čítam Lásku dýcham Vzdychám. Radosť Farebnosť Občas hosť Nemravnosť A dosť! Zvykám si Na Teba, Na seba, Na nás.

Z druhej strany

01.08.2017

Chcel som kričať ale jazyk mi stŕpol ako všetko, čo som kedy nosil na srdci a na duši Chcel som plakať ale oči dávno vyschli a odišiel z nich cit, pokoj aj nádej že raz ten príval dažďa príde Svet je zrazu opäť prázdny a každým dňom je z neho menej a menej. Len ja sa zväčšujem aby som vypĺňal tú prázdnotu svojou zbytočnou existenciou.

Ďakujem sa dá povedať rôznymi spôsobmi

08.07.2016

Dnes som dočítal zbierku básní ktorú si mi dala ešte v roku 2012 aj s kratučkým venovaním v ktorom si ma nazvala Básnikom Medzičasom som na to venovanie zabudol tak ako na mladícky sen že sa takým básnikom raz naozaj stanem Pripomenula mi to až záložka na ktorej bola rukou načarbaná nedokončená báseň v ktorej Ťa ľutujem za Tvoju slabosť pre pseudobásnikov Asi [...]

Najnovšie správy