Je to zvláštne… milujem svoj život. Milujem svoju rodinu, svoju priateľku, svojich priateľov, svoju prácu a vôbec všetko, čo je okolo. A predsa každé ráno bojujem s nechuťou a s tým, čo musím. Musím vstať skoro, musím byť do pol deviatej v práci, musím tam byť aspoň 8 hodín, musím fungovať podľa presne predpísaných pravidiel, aj keď sú neefektívne a musím robiť, čo mi povedia. Skrátka v našich životoch je až príliš veľa musím. A možno práve to je to, čo ma každé ráno demotivuje. Je to akýsi pocit neslobody, ktorý nie je ľudskej duši prirodzený. No je tu a ja s ním musím každé ráno bojovať, aby som si večer, keď sa obzriem cez plece na deň, ktorý práve končí, povedal, že svoj život aj tak milujem.
Ale zbytočne nešpekulujem nad nesmrteľnosťou... ...
to musis vediet ty sam... odpovede ...
rozmyslas v intenciach systemu, co ...
... a dodaj, že musíš jesť, musíš ...
Pupuššško ...,nedokázeš pochopiť ...
Celá debata | RSS tejto debaty