Niekedy by som si najradšej zviazal do uzlíčka aspoň kúsok svojho šťastia a odišiel spomedzi štyroch stien Bezsenné noci ostali niekde v divokých spomienkach no sladký spánok býva neuveriteľne zradný A tak si ráno čo ráno zbalím do uzlíčka čo nám doma netreba a sám seba sa spýtam Kam by si vlastne šiel?
Pokračovanie článku