Kým sa dočkám Godota

Objavil som v sebe celkom zvrátenú úchylku, ktorou je čítanie starých listov, ktoré sa schovávajú na tých najšpinavších miestach, kam som sa celé roky bál vkročiť, lebo mi pripomínali rôzne chvíle môjho života, na ktoré som chcel za každú cenu zabudnúť. No teraz už viem, že to bola chyba. Vždy sa totiž stalo presne to, čo sa stať malo a doviedlo ma to až sem. Je to nekonečná spleť udalostí, ktoré sa mohli vyvinúť nekonečným množstvom spôsobov a aj napriek tomu som presne tu a som šťastný.

Každý jeden list z tej nekonečnej kopy pokrčených spomienok pripravených na spálenie ma svojím spôsobom zmenil. Jeden viac, iný menej. Niektoré som napísal ja, iné zas tôňe mihajúce sa životom ako tiene topoľov v nekonečnej aleji smerujúcej do neznáma. Ale taký je život a je krásny. List ktorý som našiel dnes mi pomohol dať poslednú bodku za svojou minulosťou. Dokázal som si ho prečítať, dokázal som si spomenúť a dokázal som osudu poďakovať za to všetko, čo si pre mňa pripravil. Pred rokom by som to ešte nezvládol. Bolo vo mne mnoho nenávisti, no našiel si ma anjel a pri ňom som sa znova učil lietať. A verte, či nie, ide to nesmierne ťažko, kým vás ťaží minulosť. 

A stačí tak málo, len odpustiť. Nenávisť je príliš hlboký cit a neuveriteľne ubližuje. Nie len osobe, voči ktorej je mierená, ale hlavne jej pôvodcovi. Je to obrovské množstvo negatívnej energie vo vnútri človeka, ktorá ho dusí a ničí. Človek by nemal nenávidieť iného, kvôli krivdám, ktoré mu spôsobil. Oveľa zmysluplnejšie je zamyslieť sa nad tým, prečo sa to všetko stalo a čo si má z toho dotknutá osoba zobrať. Hľadanie vyššieho zmyslu je náročné a mnohokrát ho človek objaví až mnoho rokov po tom, ako sa to stane. A práve vtedy, keď nájde pokrčený list, v kúte šatníka dostane príležitosť zanechať nenávisť a poďakovať za všetko pekné aj zlé, pretože aj vďaka tomu je tým, kým je…