Len o tom, že mi chýbaš. . .
1. októbra 2011 20:34,
Prečítané 1 482x,
Bolemír,
Poézia
Sediac v malej, prázdnej detskej izbe
Pri svetle matnom, čo do tmy mizne
Premýšľam ako na mňa hľadievaš
Či na mňa občas trocha spomínaš
V temnej samote cítim, Ťa vedľa mňa
Len natiahnuť ruky, nežne objať Ťa
Pobozkať, pohladiť po líci červenom
Prečo len žiješ v meste tak vzdialenom
Vždy keď sme spolu, čas nechce stáť
Ty spolu s ním chceš niekam utekať
Len natiahnem ruku za tvojou vôňou
Usmeješ sa cez plece a už si tôňou
Tak si aspoň spomienky tajne ukladám
V tmavej izbe si ich nocou premietam.
31.01.2018
Na Teba Na seba Na čas Rieku v nás Absenciu fráz Ticho más Tvoj hlas. Si tu, si tam Rozkvitám… Dnes to vítam Nepočítam Z pier Ti čítam Lásku dýcham Vzdychám. Radosť Farebnosť Občas hosť Nemravnosť A dosť! Zvykám si Na Teba, Na seba, Na nás.
01.08.2017
Chcel som kričať ale jazyk mi stŕpol ako všetko, čo som kedy nosil na srdci a na duši Chcel som plakať ale oči dávno vyschli a odišiel z nich cit, pokoj aj nádej že raz ten príval dažďa príde Svet je zrazu opäť prázdny a každým dňom je z neho menej a menej. Len ja sa zväčšujem aby som vypĺňal tú prázdnotu svojou zbytočnou existenciou.
08.07.2016
Dnes som dočítal zbierku básní ktorú si mi dala ešte v roku 2012 aj s kratučkým venovaním v ktorom si ma nazvala Básnikom Medzičasom som na to venovanie zabudol tak ako na mladícky sen že sa takým básnikom raz naozaj stanem Pripomenula mi to až záložka na ktorej bola rukou načarbaná nedokončená báseň v ktorej Ťa ľutujem za Tvoju slabosť pre pseudobásnikov Asi [...]
Hmm, s tou láskou na diaľku treba ...
Celá debata | RSS tejto debaty