Ach tá vôňa! Nikdy neprestane ma sledovať
Ucítim ju, zaplačem a začnem spomínať
Nedarí sa mi zabudnúť na ošiaľ, čo vzbudila
Nedarí sa odpustiť, čo všetko so mnou spravila
Roztrhla srdce, začiernila dušu – veľdielo skazy
Kvapka po kvapke kropili vankúš horké slzy
Stekali mi po lícach, padajúc, menili sa v ľad
Kým v jeden jarný deň nezačal som zabúdať
Boli to snáď moje vlastné kroky
Pod ktorými nekonečne dlhé roky
Hynuli svieže kvety margaréty?
Keď konečne kráčal som s mysľou čistou
Spokojný vdychoval vôňu jarných kvetov
Znova zacítil som ten… jej umelý parfum.
Celá debata | RSS tejto debaty