Deti sú zvláštne tvory. Majú svoju hlavu, svoj svet a pritom sú čisté ako biela tabuľa. A my rodičia sme tvory ešte zváštnejšie tvory, keď si myslíme, že tú bielu tabuľu musíme celú popísať našim písmom a prehliadame tajné znaky, ktoré majú pre zmenu naučiť niečo nás. Aj keď každý z nás sníva o veľkých veciach, svet tvoria maličkosti. A tie najmenšie […]

Milá J, Nikdy som sa nezamýšľal, čo by som robil bez Teba. Nikdy som ani nemusel. Bola si pri mne vždy, keď som to potreboval. Bola si mi oporou, radcom aj priateľom v jednej osobe. Možno je to akýsi chorobný zvyk ľudského mozgu a možno človeka ako takého, že si procesy zvykne automatizovať a po čase ich začne brať ako samozrejmosť. Je to smutné, lebo si takto škodíme […]

„Nič nie je horšie ako pondelňajšie ráno,“ mrmlal som zo sna prehadzujúc sa na druhý bok. Možno snáď len zaspávať v nedeľu večer s poriadnou depkou, ale to mi v tom polospánku zjavne nenapadlo. Čítam tony literatúry o pozitívnom myslení a denne vídam milióny motivačných obrázkov. Mám všetko, čo len človek môže potrebovať, a predsa každé ráno zažívam […]

Zrazu sa mu akoby zastavil čas. Nebolo včera a už vôbec nie zajtra. Na pár dní bolo konečne len dnes. Akoby sa mu vtedy otvoril pred očami nový svet nekonečných možností. Už dlhšiu dobu mal v hlave toľko prazvláštnych myšlienok, že by to stačilo asi aj na rozpútanie novej éry osvietenstva, no akosi žiadnu z nich nevedel pretaviť do súvislého textu. Mysľou sa […]

Objavil som v sebe celkom zvrátenú úchylku, ktorou je čítanie starých listov, ktoré sa schovávajú na tých najšpinavších miestach, kam som sa celé roky bál vkročiť, lebo mi pripomínali rôzne chvíle môjho života, na ktoré som chcel za každú cenu zabudnúť. No teraz už viem, že to bola chyba. Vždy sa totiž stalo presne to, čo sa stať malo a doviedlo ma to až sem. Je […]

Je to zvláštne… milujem svoj život. Milujem svoju rodinu, svoju priateľku, svojich priateľov, svoju prácu a vôbec všetko, čo je okolo. A predsa každé ráno bojujem s nechuťou a s tým, čo musím. Musím vstať skoro, musím byť do pol deviatej v práci, musím tam byť aspoň 8 hodín, musím fungovať podľa presne predpísaných pravidiel, aj keď sú neefektívne […]

Je zvláštne po tak dlhej dobe niečo opäť cítiť. Neviem ani sám prečo, ale vždy som si predstavoval, že sa to udeje a jar, keď sa bude celý svet okolo mňa prebúdzať k životu a konečne sa i ja spolu s ním prebudím v jednej veľkej posteli. Malo to byť také slávnostné prebudenie z nekonečnej letargie za zvuku fanfár a jasotu obecenstva. A miesto toho sa to celé udeje v […]

Spala si na posteliz čerešňového drevaa bola si nádherná Presne ako hviezdapadajúca v okamihukeď človek plače A ja som si vtedy prial v slze na tvojom ramenenechať odkaz ako prízemne ťa ľúbimkeď ti to ani len nedokážempovedať do očí…

Zrútil sa môj malý hradčo ma chránil pred svetomkeď som sa každučký večerbál ďalšieho rána Zbúrali ho jerichovské trúbyktoré v snahe ma konečne zobudiťv ten osudný deň trúbilioveľa hlasnejšie ako dovtedy A tak som medzi tými ruinamiZostal stáť samučký ako prsts trpkým pocitom, že si za totak trochu môžem sám…

Vždy ma fascinovali diaľky, no zároveň som sa ich vždy aj strašne bál. Neviem prečo. Vždy keď som si pozeral fotky vzdialených miest, hovoril som si, ako rád by som niečo také raz videl naživo. Zaprisahával som sa, že raz tam pôjdem a uvidím všetku tú krásu, no v kútiku duše som i tak vždy vedel, že sa tak nikdy nestane. Neviem, či som len domased, alebo zbabelec, […]