Občas, keď v noci kráčam uličkami pomedzi paneláky a nad sebou vidím veľký voz, zmocní sa ma akýsi skľučujúci pocit. Neviem ho definovať, neviem, čo presne ho spúšťa a neviem ho ani v danom okamihu zahnať späť do temnôt tajomných uličiek veľkomesta. A tak sa potom po zvyšok večera v tmavej izbe kúpem jazierku trpkosti a pozerajúc sa na guľatý mesiac […]

Je zvláštne sa po čase vrátiť na miesto, ktoré je tak silno späté s vašim srdcom. Kráčate po ceste snáď po miliónty raz a tušíte, že sa blížite k miestu, ktoré tak veľmi milujete. Kráčate a hľadiac navôkol zisťujete, že vaše miesto, váš domov, sa úplne zmenil. Nepoznávate cestu, nepoznávate domy a ľudia už pomaly ani nepoznajú vás. Hľadáte u susedov […]

Stáli sme na kopci a vietor sa ti hral s dlhými, hustými vlasmi. V diaľke zvonili zvony a ty si mi povedala, že odchádzaš. Vraj do krajiny ďalekej, kde vychádza slnko, voda sa sype a piesok leje. Nerozumel som tomu, neveril a prepočul to v nádeji, že to bol len úryvok zo zbierky básní, ktorú sme si vtedy spolu čítali… Nebol to úryvok, lež samostatná báseň. […]

Ľudia si ubližujú už od nepamäti, či to z nevedomosti a či vedome, z vlastnej hlúposti, nerozvážnosti alebo rafinovanosti. Viem, že som si na to mal už dávno zvyknúť, no do môjho vnútorného sveta plného vznešených ideálov sa snažím neprepúšťať tieto barbarské zverstvá krutej reality. No predsa sa tam dostávajú a spôsobujú šarapatu… Po dlhej dobe som ju […]

Pršalo. Dažďová voda pokojne stekala po okennej tabuli a ja som ťa čakal v tmavej izbe. Sedel som pri okne a horúcim dychom rosil sklo. Neprišla si. A ja som ťa čakal… Smutno som pozeral na rozmazaný svet, čo sa mi otváral za oknom. Tmavé oblaky kropili ulicu veľkými slzami a ľudia sa schovávali, aby tie slzy nezmyli prach z ich sŕdc na ktorý si zvyknú ukazovákom […]

Spýtala si sa ma, či bude ráno básnička a ja som Ti odpovedal, že neviem. A pritom by som Ti rád napísal hoc aj tisíce básní a čítal Ti ich každú noc pred spaním. No všetky by boli o jednom a tom istom. Navyše som si istý, že nemá ani zmysel písať, že mi chýbaš. To si isto cítila aj sama keď som Ťa držal a objímal. Ani neviem prečo píšem tieto riadky […]

Vraví sa, že keď je v deň pohrebu sychravo, zosnulý plače za týmto svetom. A dnes bolo prekrásne počasie. Nad evanjelickým cintorínom v Banskej Bystrici nebolo ani obláčika. Jarné slniečko aj napriek stále chladnému počasiu krásne hrialo. Hrialo srdcia pozostalých, ktorí si prišli uctiť pamiatku jednej svojráznej a výnimočnej osoby. Vo všeobecnosti nemám rád […]

Milá Z, Chcel by som Ti z celého srdca poďakovať. Priniesla si svetlo do mojej temnej duše. Priniesla si jar do mrazivých všedných dní a vzkriesila cit, ktorý som kedysi dávno pochoval do chrámu boha vojny. Ja sám som odišiel na koniec sveta, na miesto bez farieb, kde vädnú ruže a kde nádej zomiera skôr ako skrsne. Čas stojí na mieste a Zemeguľa sa točí opačným […]

Ostatné dni boli veľmi chladné a sychravé. Akoby sa jari nechcelo na dlhšie zavítať medzi ľudí, či akoby sa nás zľakla keď sa prednedávnom ukázala medzi nami. Možno nás chcela len nahnevať, tým, že nás navnadí a potom jednoducho zmizne. Alebo sa iba prispôsobila tvrdeniam doktora Iľka, aby mu nepokazila reputáciu. Nech je už ako chce, včera, keď som si celý deň […]

Včera okolo obeda som sa vybral do mesta. Vonku je odrazu príjemne teplúčko, vrabce čvirikajú po stromoch, dokonca aj divé husi sa vracajú zo svojich zimovísk. To všetko sú neklamné znaky, že jar sa pomaly blíži. Zanedlho sa príroda začne preberať k životu po dlhom zimnom odpočinku. Začnú pučať stromy, kvitnúť kvety a zazelenie sa hora, ktorú vidím z obloka mojej […]