Nemám chuť na nič. Nechce sa mi ležať, nechce sa mi hýbať a čo je najhoršie, nedá sa mi ani písať. Som prázdny. Akoby som úplne stratil záujem o svoju existenciu a spolu s ním aj akýsi zmysel života a cieľ. Neviem čo sa mohlo stať. Asi sa v mojich presýpacích hodinách objavilo väčšie zrnko, ktoré znenazdajky upchalo tok času a všetok piesok odrazu prestal […]

Spravila si kávu a zapálila cigaretu. Sedela v kuchyni na stoličke v mojej károvanej košeli zapnutej len na štyri spodné gombíky s kolenami pritlačenými na prsia. Dlhé čierne vlasy mala rozstrapatené a maskaru rozmazanú pod očami. A predsa ako tam tak mlčky sedela, by nik nezapochyboval o jej božskej kráse. Bosými nohami opatrne stúpala po studených kachličkách […]

Už to bude takmer rok, čo s ňou stál na tomto skurvenom mieste. Bude to už takmer rok, čo jej v tom chlade dal svoj kabát lebo sa nemohol pozerať ako sa trasie zimou. Nestihol si ani uvedomiť ako ten čas rýchlo letí. Nevie kedy ten rok mohol ubehnúť a ani len netuší ako. Od určitého momentu akoby prestal počítať dni a prestal aj žiť. Ostal visieť niekde medzi oblakmi […]