Ani sám neviem akosme prečkali zimua ľady sa začali hýbať Včera vyšlo aj slnkoaby na poliach stopiloposledné prežitky snehu A zajtra už budeme vynášať naše malé osobné Morenyktoré dnes utápame v liehu Aby tým čo sa zobudiaz tvrdého zimného spánkusvitol nový novučký deň Bude úžasné strhnúť z telaotrhané šaty starého sveta a kráčať nahý, vzpriamený a […]

Deň čo deň márnim životbezduchými mantrami o vykúpení môjho svetaz područia nenávisti a samoty. Vlastne len čakám na ten deňkeď ma konečne prestanú baviťmoje žabomyšie vojny o pokoj v dušia príde spasenie o ktorom píšu proroci V kútiku duše viem že ho raz nájdemna dne jedného z prázdnych pohárovalebo v nejakej cudzej posteli presne tam kde ho noc čo noc […]

Dnes v noci zapálim sviečku za všetkých priateľov ktorých som stratil na cestách zvrátených osudov Konečne otvorím fľašu 12 ročnej škótskej ktorú si už pár rokov schovávam v skrini na tú najzvláštnejšiu príležitosť a štrngnem si so svetom: Na vaše zdravie, smradi!

Kedysi som písavalo vidinách šťastných koncovklesajúcich ku dnámTichých oceánov prízemných pudov Písaval som o nočných moráchranách na duši či ženách na jednu noca to všetko len a len pretoaby som prečkal do ďalšieho dňa Byť Tebou tak ma dám zviazať do kazajky medzi štyri biele steny hotela Paradise a kľúč zahodím na dno Mariánskej priekopyk ostatkom morálky […]

Z lopúchových listov nám stekali do dlaní kvapka za kvapkou pomaly a pokojne akoby sa nebolo viac kam náhliť. Bolo to iné ako zbierať kvapky rosy z perlorodiek na úsvite nového sveta a predsa to bolo krásne ako všetko čo robím spolu s Tebou

Učím sa spoznávať farby vo svete plnom sivých dní z nich potom tvorím maľby vyryté do drevených zárubní Svet je zrazu malý obrázok nič, len taká chabá tôňaAriadnino klbko otázokčo zložili by aj koňa Ani tá báseň nie je umenie nič pre potešenie čitateľa Tie verše sú len trýznenie čo pramení z útrob tela.

Na ulici búchali ohňostroje a ja som v tom šialenstve márne hľadal akýsi pokoj ktorý si všetci navzájom priali v smskách S fľašou tuctového šampanského položenou na parapetnej doske bol svet aspoň na moment zahalený v ružovom opare čiernej budúcnosti Aj tak som vedel, že ráno sa zobudím do rovnakej šialenosti šedých dní aká prichádza s každým novým krokom ruka […]

Sedel som v chladnej čakárniPreplnenej bezmocnými ľuďmiČakajúc na svoj vlastnýMalý koniec sveta A pritom som tak trocha tušilŽe on prišiel už včera o polnociKeď som spitý na mol hrdo ukázalProstredník veľkému svetu a rozplakal ťa

Zvykol som si blúdievať v bludných kruhoch cigaretového dymu a každučkú noc sa s nimi rozplývať v prázdnote štyroch stien aby som ráno vzkriesil spomienky na zajtrajšok ktoré vždy zvädli skôr ako stihli odkvitnúť. Dnes som tú beznádej schoval do červenej škatuľky v ktorej mi kedysi venovala moja starodávna múza mailnký perníček pre šťastie a poslal ju ako fľašu […]

Vedel by som napísať nekonečnú telenovelu o pádoch a nešťastných koncoch Možno aj skomponovať siahodlhé symfónie o búrkach a hromobití No ja si len s úsmevom na perách zahmkám nestarnúcu melódiu a obzriem sa za seba kde stoja všetky postavy ktoré si mysleli že vyhrali keď ma videli na kolenách