Noci sú zrazu oveľa dlhšielen živých snov z nich ubúdaChlad preráža do kostíkým ťažký dych túžobne rosíokno za ktorým horí v krbe Možno si to všetko len namýšľama veštím zo sklenených cencúľovktoré sa na jar i tak roztopiaa možno len primálo snívamkeď ma dnes neuspáva tvoj hlas Prešiel som veľa hmlistých miestale nikdy som nečakal že hmlasa na konci dúhy […]

Počítam na starom drevenom počítadletýždne dni hodiny minúty a sekundykým sa zrnká pohyblivého piesku drhnú v krku presýpacích hodín Počítam ľudí, čo chodia pod oknomautobusy MHD na hlavnej ceste dokonca aj koliečka ktoré spravímalý Marek s bicyklom na ihrisku Počítam všetko čo sa pretrie okoloako prvák čo sa práve naučil číslaa to len preto lebo si mi […]

Odišla si len na druhý koniec postelea ja sa už teraz topím v antialergických perináchlapajúc po dychu tvojich vlasova kadečom inom Tak si teraz predstavčo budem asi robiť keď si zajtra odídešna druhý koniec sveta

Spieval som na plné hrdloprastarú odrhovačkuo tom, ako Ťa zbožňujem. Ľudia po mne vrieskaliže keď som falošnýnech radšej držím hubu A pritom my dvaja viemeže som Ti spieval od srdcav ktorom žiadna faloš nie je Ľudia sú divní…

Svet ostal stáťv hrobovom tichu.Zhrbený.Jak starenka na sklonku života. Ja som sa točil.Stratený.V mrazivých výkrikochživota kričiaceho z tmy. A nebolo tej nocinikomu pomoci.Len svetlá na kolotoči…Blikali. Akoby im šlo o života netušiliže nad ránomi tak vyhasnú. Smiešne

Tvoj obraz stále visí na zrkadlea Tvojou vôňou nasiakolkaždý pór mojej suchej kože Na jazyku ostáva chuť Tvojich pieraj keď farbu z tela pomaly zmývazimná voda rannej sprchy Dni bývajú tak neskutočne dlhékým noci ubehnú rýchlosťou svetlaktoré do nich vnášaš Každé ráno mi tak po Tebe ostanú len vlasy na zemia túžba aby bol opäť večer.

Prechádzam sa po bytea inhalujem sekundyktoré ma delia od Teba Existuje už len jeden svetktorý sa zrazu celý točí okolo tvojej osi Ja žijem len pre momentkedy sa objavíš vo dveráchaby si mi vdýchla život Z neba padajú hviezdya ja si už nič priať nemusímlebo viem, že zajtra prídeš

Bola si ako malá kvapka vodypadajúca na moje suché perya ja som sa ťa nevedel nasýtiť Smäd ma nakoniec úplne ovládola svet okolo prestal existovaťv okamihu, keď si začala pršať

Noci už dnes nebývajú tak prízemne horúcešialene pretkané výbojmi snov a sklamaní Čakám ťa v krajinečo mi zasľúbil prorok ktorého som stretolna prašnej cesteza slobodou Po rokoch som konečnedorazil do prístavuktorý snáď jedného dňabudem môcť nazvaťdomovom

Mesiac opäť visel na nebiakoby sa vôbec nič nedialono dnes akosi nezavadzala bol neuveriteľne krásny Ja som sa potajomky díval jak sa kúpeš v jeho svetlekým všetko ostatné bolopresne tak, ako má byť Konečne…