Na križovatke márnych snovKaždučké hriešne ránoStáva múdry muž Predáva odpustky za euroVšetkým tým pútnikomČo netrafia domov A ja tam deň čo deň kupujemTie prázdne zdrapy papieraAkoby boli zadarmo

Dnes je dnes a včeranikdy nebude zajtra Včera som ťa miloval No dnes je dnes Zajtra už ani nebudem vedieť kto si…

Zasadil som červenú nehu Do kvetináča márnych snov Zalial ju kvapkou z príbehu Ktorý je dnes len spomienkou Vykvitla mi ešte tej noci Do krásy a večnej túžby Aby ďalší deň za ňu vlci Slúžili zádušné bohoslužby Snáď po tisíci raz sa budím V kráľovstve čiernych dier Kde ráno, čo ráno blúdim Kým nezvädne rúž z pier

Nasadla si na slnečný voz A odišla po stopách Hélia Kým ja som sníval O tom, ako zostaneš Bolo zvláštne sa dnes zobudiťPrivalený ťarchou svedomia V polámanej posteli s pocitom Desného hladu a suchých pier Obliekol som si figový list A okúpal sa v mori nádeje Akoby sa minulej noci Vôbec nič zvláštne nestalo

Keď som Ťa včera stretol Bolo krásne popoludnie A niekde v diaľke zvonili Svadobné zvony V náhlom prílive pocitov Som začal blúzniť o láske Kým Tvoj horúci dych rosil Moje priehľadné myšlienky Naše cesty sa opäť rozišli Presne tak ako pred rokmi A mňa na ďalší deň zobudil Hlasný umieračik

Ako malý chlapecsom niekdy nechápalPrečo vždy keď sa mračí Sa ľudia schovávajú pod dáždniky No za ostatné rokyNapršalo toľko slanej vodyAž nakoniec tanec v daždiOmrzel i mňa

Svet zostal na chvíľu stáť ako srnčie v strede cesty keď ho v noci osvieti auto. Len ja som bezhlavo utekal nehľadiac na zrúcaniny snov čo ostali po veľkom tresku. A bolo to celé trošku smiešne lebo ani ty, ani ja sme netušili že sa na úsvite opäť stretneme

Nebo mi padalo na hlavupravidelným krúživým pohybom s hravou ľahkosťou ba priam ažhriešnou delikátnosťou Neviem kde bol ten večer Atlasa neviem ani prečo v tej búrkeNekráčal po vode žiaden spasiteľprekliatych apostatov V diaľke horel starý kostolpostavený z ľudských ideálov.Z okna bolo počuť ženský plača mne sa zdalo, že končí svet

Pijem z prázdnych pohárova hasím smäd po naplnenínenaplniteľného Sny sa menia na mory a tiezasa na skutočnosť v okamihukeď sú najsladšie Robím čo musím a nesmiemvždy keď sa márne snažímzaprieť prirodzenosť

Spala si a ja som ti prstom písal na tvoj biely chrbát všetky tie slová, ktoré sa práve vtedy nepatrilo povedať Čakali sme na ráno visiac niekde medzi nebom a peklom v úpenlivých modlitbách za naše prázdne životy Keď konečne prišlo ráno a mne sa minul atrament obaja sme si zbožne priali, aby ešte dlho bola noc