Kým sa dočkám Godota

Nebola nik, len nepodstatná postava Z druhého dejstva nekonečnej drámy, No naďalej zostáva utkvelá predstava, Že bola viac než náhodný neznámy. Vietor, ktorý odvial jej čierne vlasy Ma nocou straší zvukmi krokov, Čo prichádzajú z tmavej terasy V rovnakom čase už tisíc rokov. Chcel som pre ňu zomrieť a aj žiť, No skončilo dejstvo – spadla opona. Damoklov meč […]

Kedysi dávno som ti povedal, že by som pre teba zomrel. Pošepkal som ti to do ucha, keď sme ležali na matraci vypchatom mojimi snami. S úsmevom si šepkala, ako veľmi chceš byť so mnou. Ráno si odišla z bytu skôr, ako som ti stihol povedať, že na teba nezabudnem. Dnes v noci som ti napísal, že som pre teba zomrel. Na ten prázdny list som vypísal svoju čiernu fixku a ty si ho […]

Pre kúsok tvojho svetlaŠiel som na kraj svetaKde si ma vraj čakala Možno bolo bláznovstvoČakať tvoje priateľstvoOdkedy sme sa spoznali Už viem, čo dávno viešŽe ma nemiluješI keď ja ťa milujem Pre kúsok tvojho teplaŠiel som na kraj svetaA ty si sa na mňa vysrala…

Hľadal som len niekoho Kto by vyplnil prázdno Čo po Tebe zostalo Nebola v troskách túžob V oceáne želaní, ba ani V sklenej guli Len keď zafúkal vietor Sa z korún stromov občas Ozval jej tajomný hlas Dnes mi múdry muž povedal Aby som už prestal hľadať.Vraj si ma nájde sama

Tej noci pršalo. Ťažké kvapky narážali do okenných tabúľ a trieštili sa na nich ako vlny na útesoch. Ľudia akoby v panike utekali pred padajúcim dažďom a hľadali teplo domovov, ktoré by ich v tomto nečase pritúlilo a ohrialo ich chladné srdcia. Toho roku bola jeseň suchá. Dlho nezapršalo, no dnes z temnej oblohy konečne padali veľké kvapky vody a vyprahlá […]

Včera v noci som ti chcel napísaťSiahodlhý list o tom, ako mi chýbašAko bez teba nekvitnú stromyA opadáva z nich suché lístie Dnes, keď som konečne vytriezvelSom rád, že som tak neurobil.Zistil som, že tie nahé stromySú také len preto, že sa blíži zima

Jeden za druhým púšťamTvoje vlasy po vetreSledujem ako letiaKam ich vietor zaveje Dážď mi padá do dlaníA slaná voda pretekáPomedzi prsty rúkDo ktorých ju chytám Ja pritom chcem tebe lenJedinkú kvapku rosyZabaliť pomaličkyDo krabičky na rozlúčku

Našiel som na zemi tvoj vlasV kúte izby zapadnutý prachomOživil, čo vo mne pochoval časHlboko, hlboko pod povrchom Nikdy si nebola skutočnosťNemám si ťa prečo pamätaťNo spomienky na budúcnosťNútia ma chcieť ťa zas a zas

Včera som vyhodil všetky fotkySpálil listy, pochoval spomienkyNakreslil hrubú čiaru za tri bodkyA zadupal posledné plamienky Včera som prelepil modrinyNech nevidia, až začne nový vekPretočil presýpacie hodinyBy viac nebol som len polčlovek. Včera som do batôžka zabalilVšetky, všetky prázdne slováPod obraz boží som sa spilV nádeji, že dnes začnem znova. A dnes sa aj tak […]

Hodiny bolesti sa odsýpajúdo nového dňa.Nech rýchlejšie ubiehajúChce ich presnívať. V nekonečnej detskej hravostiNaivite šedých dníDúfal v trochu čírej radostiPred radom sklamaní Prázdne fľaše, plesnivé stenyVítajú biele ránoAni dnes sa nedočkal zmenyTen naivný blázon