Stáli sme na kopci a vietor sa ti hral s dlhými, hustými vlasmi. V diaľke zvonili zvony a ty si mi povedala, že odchádzaš. Vraj do krajiny ďalekej, kde vychádza slnko, voda sa sype a piesok leje. Nerozumel som tomu, neveril a prepočul to v nádeji, že to bol len úryvok zo zbierky básní, ktorú sme si vtedy spolu čítali… Nebol to úryvok, lež samostatná báseň. […]
Pokračovanie článku